Samotnému výstupu na horu ležiacu na hraniciach Nepálu a indického
Sikkimu predchádzali aklimatizačné výstupy v oblasti tretej najvyššej
hory sveta Kanačendžongy. "Na začiatku sme sa trošku báli, ako to
bude vyzerať v súvislosti s lavínami, keďže aj názov toho kopca Kabru sa
dá voľne preložiť ako kopec lavín. Nakoniec to bolo celkom fajn, bola
suchá zima, takže podmienky boli veľmi dobré," zhodnotil Hámor.
Základný tábor postavili 18. apríla, v úvode zvolili trasu cez ľadopád,
ktorým sa dostali vyššie a 9. mája odštartovali prvý pokus o výstup na
vrchol. Na hrebeni bola víchrica, v samotnej stene však bolo závetrie,
takže si vo výške 6200 metrov postavili stany. V noci vietor ustál a o
4.00 h nad ránom 12. mája vyrazili s úmyslom pokúsiť sa vyliezť až na
vrchol. "Cez nebezpečný úsek plný trhlín sme doliezli až k 'lieviku',
ktorým sa začína najstrmšia a najnáročnejšia časť výstupu. Strmý a
tvrdý vodný ľad nás doviedol na 'balkón' pod vrcholovou skalnou
pyramídou. Tu už bol terén trochu miernejší a po tvrdom vyfúkanom snehu
sa mi o 16.30 h. podarilo vystúpiť na vrhol, niekoľko minút po mne
prišli aj Bojan a Nives s Romanom," priblížil záver výstupu Hámor.
So zostupom začali okamžite, množstvo zlanení a vŕtania však horolezcom
zabralo množstvo času, pokračovali tak aj po zotmení. Hodinu po polnoci
sa rozhodli pre bivak vo veľkej ľadovej jaskyni vo výške 6500 metrov. "Chladný
bivak sme v závetrí jaskyne všetci prežili a o 5.00 h sme pokračovali v
zostupe, do základného tábora sme prišli nasledujúci deň v neskoro
večer," dodal slovenský držiteľ koruny Himalájí.
Cesta bola prevažne ľadového charakteru, prvovýstup viedla štvorica
ľahkým a tzv. férovým štýlom, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka,
budovania výškových táborov, alebo akejkoľvek pomoci zvonku. "Stena
bola 'panna', a to je taká výzva pre horolezcov. Boli sme druhí ľudia na
vrchole a prví v tej stene. Bolo to ťažké, nebezpečné, presne také, ako
sme chceli," uzavrel Hámor.