Život Prešova
online
online
P. Hámor: Prvovýstup západnou stenou na Kabru South patril k najťažším
31.05.2023 Poprad
Poprad
31. mája (TASR) - Slovenský horolezec Peter Hámor má za sebou úspešnú
expedíciu. Tentoraz spoločne s talianskym manželským párom Nives Meroi,
Romano Benet a slovinským horolezcom Bojanom Janom zdolali neprelezenou
západnou stenou najjužnejšiu sedemtisícovku sveta, 7318 metrov vysokú
horu Kabru South. V stredu na tlačovej konferencii po návrate z
expedície uviedol, že išlo o jeden z troch najťažších a zároveň
najhodnotnejších výstupov v jeho kariére. Cestu, keďže šlo o prvovýstup,
nazvali Diamonds on the soles of the shoes alebo Diamanty na podrážkach
topánok.
Samotnému výstupu na horu ležiacu na hraniciach Nepálu a indického Sikkimu predchádzali aklimatizačné výstupy v oblasti tretej najvyššej hory sveta Kanačendžongy. "Na začiatku sme sa trošku báli, ako to bude vyzerať v súvislosti s lavínami, keďže aj názov toho kopca Kabru sa dá voľne preložiť ako kopec lavín. Nakoniec to bolo celkom fajn, bola suchá zima, takže podmienky boli veľmi dobré," zhodnotil Hámor.
Základný tábor postavili 18. apríla, v úvode zvolili trasu cez ľadopád, ktorým sa dostali vyššie a 9. mája odštartovali prvý pokus o výstup na vrchol. Na hrebeni bola víchrica, v samotnej stene však bolo závetrie, takže si vo výške 6200 metrov postavili stany. V noci vietor ustál a o 4.00 h nad ránom 12. mája vyrazili s úmyslom pokúsiť sa vyliezť až na vrchol. "Cez nebezpečný úsek plný trhlín sme doliezli až k 'lieviku', ktorým sa začína najstrmšia a najnáročnejšia časť výstupu. Strmý a tvrdý vodný ľad nás doviedol na 'balkón' pod vrcholovou skalnou pyramídou. Tu už bol terén trochu miernejší a po tvrdom vyfúkanom snehu sa mi o 16.30 h. podarilo vystúpiť na vrhol, niekoľko minút po mne prišli aj Bojan a Nives s Romanom," priblížil záver výstupu Hámor.
So zostupom začali okamžite, množstvo zlanení a vŕtania však horolezcom zabralo množstvo času, pokračovali tak aj po zotmení. Hodinu po polnoci sa rozhodli pre bivak vo veľkej ľadovej jaskyni vo výške 6500 metrov. "Chladný bivak sme v závetrí jaskyne všetci prežili a o 5.00 h sme pokračovali v zostupe, do základného tábora sme prišli nasledujúci deň v neskoro večer," dodal slovenský držiteľ koruny Himalájí.
Cesta bola prevažne ľadového charakteru, prvovýstup viedla štvorica ľahkým a tzv. férovým štýlom, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka, budovania výškových táborov, alebo akejkoľvek pomoci zvonku. "Stena bola 'panna', a to je taká výzva pre horolezcov. Boli sme druhí ľudia na vrchole a prví v tej stene. Bolo to ťažké, nebezpečné, presne také, ako sme chceli," uzavrel Hámor.
Samotnému výstupu na horu ležiacu na hraniciach Nepálu a indického Sikkimu predchádzali aklimatizačné výstupy v oblasti tretej najvyššej hory sveta Kanačendžongy. "Na začiatku sme sa trošku báli, ako to bude vyzerať v súvislosti s lavínami, keďže aj názov toho kopca Kabru sa dá voľne preložiť ako kopec lavín. Nakoniec to bolo celkom fajn, bola suchá zima, takže podmienky boli veľmi dobré," zhodnotil Hámor.
Základný tábor postavili 18. apríla, v úvode zvolili trasu cez ľadopád, ktorým sa dostali vyššie a 9. mája odštartovali prvý pokus o výstup na vrchol. Na hrebeni bola víchrica, v samotnej stene však bolo závetrie, takže si vo výške 6200 metrov postavili stany. V noci vietor ustál a o 4.00 h nad ránom 12. mája vyrazili s úmyslom pokúsiť sa vyliezť až na vrchol. "Cez nebezpečný úsek plný trhlín sme doliezli až k 'lieviku', ktorým sa začína najstrmšia a najnáročnejšia časť výstupu. Strmý a tvrdý vodný ľad nás doviedol na 'balkón' pod vrcholovou skalnou pyramídou. Tu už bol terén trochu miernejší a po tvrdom vyfúkanom snehu sa mi o 16.30 h. podarilo vystúpiť na vrhol, niekoľko minút po mne prišli aj Bojan a Nives s Romanom," priblížil záver výstupu Hámor.
So zostupom začali okamžite, množstvo zlanení a vŕtania však horolezcom zabralo množstvo času, pokračovali tak aj po zotmení. Hodinu po polnoci sa rozhodli pre bivak vo veľkej ľadovej jaskyni vo výške 6500 metrov. "Chladný bivak sme v závetrí jaskyne všetci prežili a o 5.00 h sme pokračovali v zostupe, do základného tábora sme prišli nasledujúci deň v neskoro večer," dodal slovenský držiteľ koruny Himalájí.
Cesta bola prevažne ľadového charakteru, prvovýstup viedla štvorica ľahkým a tzv. férovým štýlom, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka, budovania výškových táborov, alebo akejkoľvek pomoci zvonku. "Stena bola 'panna', a to je taká výzva pre horolezcov. Boli sme druhí ľudia na vrchole a prví v tej stene. Bolo to ťažké, nebezpečné, presne také, ako sme chceli," uzavrel Hámor.
www.ZIVOTPO.sk
